Dedičstvo, časť prvá

Dedičstvo

I. zasadnutie

„Ticho prosím!“

Jeho hlas znel ako zvon a zdalo sa že ho počuť rovnako v prvej rade ako v poslednej. Niet divu že mu všetci hovoria Hlas.

Zasadnutím sa ešte pár sekúnd ozývalo šomranie no ticho ktoré nastalo sa dalo krájať.

Aj Eva Peregrínová už plakala potichu čo bolo v ostrom kontraste s jej manželom Ondrejom, hlavou rodiny Peregínovcov a momentálne richtárom Nitry . Aj keď väčsinov ho volali Sudca. Volali ho tak preto, že jednak rozhodoval o osudoch Obyvateľov, a aj preto, že bol sudcom.

„ pán Wilson. Povstaňte prosím“

Gregorián Wilson, hlava Wilsonovskej famílie pomaly vstal a zarovnal si golier.

„ Máte slovo“

„ Vďaka.“

Hoci všetci počuli ako to Gregorián povedal, tak isto by boli všetci odprisahali že sa pri tom nepohol ani jediný sval na jeho tvári.

„ Myslím, že nie je nutné zdôrazňovať ako mnou otriasli posledné udalosti a ako som hlboko sklamaný a znechutený z ctihodného rodu Peregrínovcov“

Aj keď sa jeho tvár ani len nepohla, mladému Petrovi Peregrínovi sa zdalo ako by sa pri slove „ctihodného“ uškŕňal.

„ Aj keď mi to trhá srdce, musí od Rady požadovať ten najtvrdší trest, a to pre celý rod Peregrínovcov. Hoci vinníkom je Ondrej Peregrín, zodpovednosť musí niesť celá rodina Takýto skutok musí byť exemplárne potrestaný a zo nie jednorázovo, ale tak, aby bol výstrahou pre všetkých a navždy! Ak by sa jednalo len o „tie“ záležitosti, nepožadoval by som trest, aj keď to bol prakticky útok na postavenie a dobré meno Wilsonovcov. No Peregrín sa snažil poškodiť moc Rady a následne ju zvrhnúť, aby mohol beztrestne vyhladiť náš rod! Ohrozil Radu a tým nie len moju rodinu, ale aj každého Obyvateľa Subkultúry! “

„ To nie je pravda ty hnusná sviňa! To je klamstvo a ty to dobre vieš!“

„ Pán Peregrín, nedostali ste slovo. Proím vás aby ste mlčali kým nebudete vyzvaný.“

„ Vidíte? Ešte aj teraz, tvárou v tvár obvineniam pohŕda Radou svojim nedôstojným chovaním.“

Pokračoval nevzrušene Gregorián Wilson.

„ Ty špina! Tvoj rod bude pikať za svoje hriechy!“

Ondej Peregrín vyskočil zo stoličky a rozbehol sa smerom ku Gregoriánovi. Keď bol v polceste v ruke sa mu objavila črepina z rozbitého zrkadla. Skočil a ostrým úlomkom šiel Wilsonovi po krku.

V sále bolo úplné ticho.