<< Späť Tomáš "Dogfood" Kozlík
Poslovia
Malý park bol zaliaty jarným slnkom. Všetko sa pomaly začalo prebúdzať k životu a všade sa hmírili ľudia. Študenti posedávali bezstarostne na lavičkách, mamičky sa prechádzali s ďeťmi a všade naokolo boli bezstarostne si vykračujúci ľudia. Bol tu však malý detail, ktorý by bežnému pozorovateľovi unikol. Dve postavy sediace na lavičke rozhodne neboli bezstarostné. Vyzerali ako bezdomovci, ale napriek tomu svojski elegantní. Pri bližšom preskúmaní by sa dalo dokonca hovoriť o akejsi uniformnosti ich oblečenia. Jeden z nich si v ruke nervózne prehadzoval malé kladivko a ten druhý horlivo študoval akýsi zdrap papiera.
„Ako to vyzerá?“ prerušil sústredené ticho ten s kladivkom.
„My to nemáme zložité, väčšina miest je vlastne na očiach a dosť pri sebe, ale nebude to zrovna najbezpečnejšie.“ povzdychol si ten druhý. „Začíname hneď tu oproti u vtáčiarky, takže, Hakim, ty tam vylezieš a ja ťa počkám dole. Je to až na samom vrchu zvonice.“
„Dobre, že si to ty Dragan, ale nabudúce mám mapu ja.“
„Nabudúce možno nebude.“ Obaja sa odmlčali zasiahnutí touto jednoduchou, ale o to pravdivejšou vetou. „No nič, poďme sa pokloniť Rade a môžeme vyraziť. Musíme to stihnúť do západu slnka“ Povedal Dragan a vykročil.
***
Po chvíli čakania Hakim vybieha z dverí kostola celý zadychčaný.
„Uff, Vtáčiarka našťastie nebola doma. Tá ženská je bláznivá, ako môže niekto žiť tak vysoko? Nevedel som, kam jej to mám pribiť, tak som jej to nechal na jednom z Trámov. Dúfam, že to nájde. Nechcem si ani predstaviť, čo by zo mňa narobila, keby Trh zmeškala len preto, že som jej pribil pozvánku na nesprávne miesto. Čo tam máme ďalšie?“
Dragan sa zahľadel do mapy, „Toto by nemalo byť ťažké, ale treba byť rýchly. Ideme na návštevu k Willsonovcom a s rodinami si neradno zahrávať. Bohužiaľ sme práve my schytali dve. Ešte, že Biringerovcov dostal niekto iný.“
***
Po krátkej ceste, náročnom hľadaní vchodu a jednej dôkladnej prehliadke strážcami sídla Willsonovcov sa Hakim vracia na nábrežie za Draganom.
„Vyzerá to tak, že u Willsonovcov je rušno. Neviem o čo ide, ale všetci sa tvárili strašne vážne a mám pocit, že aj stráží bolo viac ako obvykle, Poďme rýchlo preč, kým sa do niečoho nezapletieme. Kam teraz?“
Dragan si vzdychol a pozrel na Hakima. „Teraz nás čaká jedna z tých nepríjemnejších donášok. Ideme odovzdať čestnú pozvánku“
„Čo myslíš čestnou pozvánkou?“ začudoval sa Hakim.
„To je pozvánka pre tých, ktorých si Rada ctí, ale určite na Trh neprídu. Ideme za štyrmi strážcami Subkultúry.“
„Už ti rozumiem. Hrom do Búrkana za to, že ich premenil na sochy. Dúfam, že na Trhu s ním skoncujú raz a na vždy.“ Hakim zanadával a odpľul si.
***
„Chudáci, ktovie, či sa ešte niekedy nájdu takí štyria, ako boli oni. Tí chlapi boli živými legendami, otec mi o nich rozprával príbehy, keď som bol malý. A pozri, čo sa z nich stalo.“ Hakim potlačil slzy v oku a vykročil.
Dragan sa pohol tiež, „Pohnime si, čas sa kráti. Ideme k Pelegrínovcom, dávaj si pozor, majú tam rôzne zvieratá a nie všetky sú priateľské.“
***
„Bež, bež, bež!“ Hakim bol dotrhaný a bežal najrýchlejšie ako vedel. Dragan sa v panike rozbehol tiež, pričom zakopol a skoro vytratil mapu. Po pár metroch ich psy nechali napokoji. Zastavili, opreli sa o stenu a pomaly začali naberať dych.
„Čo si tam preboha robil, Hakim?“
„Čo by som robil? Vošiel som dnu, pribíjam pozvánku na dvere a zrazu psy. Asi si mysleli, že som nejaký zlodej alebo čo, ale nemal som chuť to zisťovať. Odhodil som kladivko aj klince a zdrhal som.“
„A pozvánku si teda pribil? Nieže sa tam budeme musieť vracať“
„Áno, nemaj strach, našťastie som to stihol. Poďme radšej ďalej, nech to máme z krku.“ povedal stále ešte nervózny Hakim.
Dragan sa sústredene zahľadeľ do mapy „Tak, už máme len jednu, musíme sa najskôr dostať na Železničiarsku, to by nemal byť problém.“
„Tým by som si nebol taký istý...“ uprel Hakim sovje oči na rázcestie.
Chcete sa pozrieť na miesta, ktoré navštívili poslovia Hakim s Draganom? Tu je ich zoznam:
Rada Trinástich – parčík na Piaristickej ulici (48°18'37.6"N 18°5'5.04"E)
Vtáčiarkina zvonica – Kostol sv. Ladislava na Piaristickej ulici (48°18'37.69"N 18°5'3.54"E)
Sídlo Willsonovcov – Wilsonovo nábrežie (48°18'30.12"N 18°5'19.18"E)
Štyria skamenelí strážcovia – ulica 7. pešieho pluku, treba sa pozerať hore (8°18'26.11"N 18°5'4.22"E)
Sídlo Pelegrínovcov – ulica richtára Peregrína (48°18'18.4"N 18°5'6.69"E)