<< Späť
 

Rodinný učiteľ

„Tieto posedenia ma už prestávajú baviť..“ „Ach, koľká to nevychovanosť,“ šepol posmešne Gabriel, „žiadne posedenia, ale vzdelávací kurz!“ Načo sa obaja mladí začali smiať. Napodobňovať lektorku pre správanie sa v spoločnosti ich neskonale bavilo. „Buďte tichšie!“ Sikla po nich Margarétka. Kiežby aspoň bola taká krásna, ako ten kvet, pomyslel si Viktor. Obaja mali celého toho cirkusu už od začiatku plné zuby. Ak chceli byť správni Pelegrínovci, museli sa tak vedieť aj správať. Rodičia ich preto prihlásili na Akadémiu. Sami totiž majú primálo voľného času, aby sa svojim deťom venovali, podobne ako väčšina rodičov ostatných tu prítomných. Rodinný obchod je predsa obchod. Žiaľ, Gabrielovi ani Viktorovi na rodinnej tradícii akosi nezáležalo..
„Pozeraj dobre!“ Nadvihol Viktor obočie smerom k tabuli. Lektor bol práve otočený chrbtom k triede a na tabuľu písal čosi iste veľmi dôležité. Sivý vlas na starej tvári, zničený je, dolámaný. Buď sťa dúha, čo pred dažďom vyjde, hýr farbou, čo celé lektorove vlasy ožije. Občasné zakašľanie prešlo v tlmený smiech. Keď sa doktor Šedý, ako sa lektor pre využitie mágie v praxi práve pre svoju „korunu krásy“ nazýval otočil, nesmial sa už nik. „Nechce mi tu niekto niečo vysvetliť?“ Svoj prenikavý zrak uprel na Gabriela. „Ja som v tom výnimočne bez viny, pán Šed...Šedý..“. Opäť sa v triede ozval smiech. „Tak v tom prípade, milí moji žiaci, vás pozývam pred Hlas. Dnes, po ukončení kurzu, si nájdem na Vás svoj drahocenný čas a dúfam, že budete takí láskaví a odprevadíte ma k nemu. Myslím, že sa budeme mať o čom porozprávať.. Všetci.“ Dodal, keď pohľadom prešiel z Gabriela na Viktora.
To už bolo v triede hrobové ticho. Ako Dúhov.. Šedý kráčal na svoje miesto, Gabriel sa nahol k Viktorovi: „Sú to krásne plány, ale asi ešte nepočul, že Hlas prišiel o svoj hlas..“ „Táto informácia, pán Pelegrín, je neopodstatnená. V celej Subkultúre nie je najmenšieho dôvodu obávať sa indispozície Hlasu.“ Lektor si sám v duchu zanadával. Mal to povedať presvedčivejšie..