<< Späť
 

Rozprávanie

,,Deti, očúvajte, lebo vám zlámem ruky, nohy!“ dedo trieskal krivou palicou do podlahy, až sa z nej zdvihol kúdoľ prachu. Malé špinavé deti sa zhŕkli k sebe, jedno pustilo na zem jaštericu, ktorú sa mu pred chvíľou podarilo vytiahnuť z tmavej diery a odtrhnúť jej chvost.
,,Sa tam s vami nebudem terigať, keď budete zlé. Nechávam vás v nejakom kanáli a tam zhnijete!“
,,Nie, nieeee, dedoooo. My budeme dobrí.“
,,No len aby! Na Trhu vás nebudem naháňať. A keď niečo vyvediete, tak nechám Kontesu, nech vás zožerie!“
,,Dedooo, dedooo. Tak už nám rozprávaj o Trhu. Čo tam je? Ako to tam vyzerá?“
,,Haha, to by ste chceli vedieť. Šak to všetko uvidíte. Ale niečo vám poviem,“ dedo sa pri tých slovách naklonil dopredu a vyvalil na húf decák oči, to sklenené mu skoro vypadlo, ,,Trh je zázračné miesto. To by ste neverili, čo sa tam dá vidieť. Všelijaké fígle a hudba, kopec ľudí a všetky tie zaujímavé veci, ktoré vymieňajú! A o Čajovníkovi som vám už rozprával, ako raz nešťastne priškvaril omáčku, jaaaj, to bolo toho, celý Trh o tom vedel! A akí všelijakí významní páni sa na Trhu prechádzajú. Já som raz vymenil, ooo a to vám poviem, že to bolo ešte za iných časov, keď som ešte neprišiel o oko. No a teda som vymenil zázračnú vecičku dokonca so samým vznešeným majordómom Biringerovcov. Bol to taký zoschnutí pán, ale keby ste videli tie šaty a keď otvoril svoju brašnu, čo tam mal za poklady! Tikajúce budíky, všelijaké sklenené sošky, ihlice na pletenie, všetky možné druhy krásnych farebných škatuliek plných divotvorných chrobáčikov...“ dedo prerušil rozprávanie, potiahol dlhý sopeľ do nosa a zahnal sa palicou po decku, ktoré sa načahovalo do kúta za (p)otravou pre potkany.
,,No ale šak nie o tom som chcel rozprávať. Ale o ďalšom Trhu som vám chcel povedať, je dôležité aby ste skôr ako sa tam dovalíte, decká neposlušné, aby ste vedeli pár zásadných vecí.“
Deti konečne naozaj stíchli a dokonca sa zdalo, že deda začínajú vážne počúvať.
,,Taaakže. Trh už nikdy nebude, tam kde bol. To za prvé, takže to, čo moje oči videli, vy už nikdy neuvidíte. Ale to nevadí, uvidíte nové veci, možno ešte zázračnejšie, ako tie čo ja. Nuž a keď už tam budete, tak zistíte, že Trh je na Pokraji...“
,,Dedooo, čo je to Pokraj?“
,,Jaj, fagani sprostí, šak ma nechajte dohovoriť. Na Pokraji znamená, že Trh je veeeľmi blízko vonkajšiemu svetu. Viete tomu, čo nás občas obťažuje, a odkiaľ občas prídu takí tí podivíni. Šak aj práve na Trhu sa takí zvyknú objaviť. Hovoria potom také tie veci, vyháňajú nás, kým si to neuvedomia, že Trh je našim miestom a nie ich. Koho to predsa zaujíma, že oni tam majú Órdináciu. To mi vám jeden taký rozprával, že sme im obsadili pivnicu. Si predstavte, deti, že ten človek chcel vyhnať Trh pretože tvrdil, že je to Jeho pivnica. Pfff. No veď on to potom pochopil, chudák, ale mu to trvalo. Možno ho aj uvidíte niekedy na Trhu, zvykne predávať kompóty a lekváre a sú moooc dobré. No ale veľa ľudí takto k nám nezablúdi z toho vonkajšieho sveta. Sa tam neukazujú. To je dobre, to je dobre... Nechajú tam svoje haraburdy a idú preč a kým sa vrátia, tak sme my preč. A takto to funguje. A tak je to správne, lebo za Pokrajom je to zlé. Já som tam teda nebol, ale čo som počul, tak je to hrozné. Keď budete robiť blbosti na Trhu, tak vás hodím za Pokraj!“
Deti akoby nepočuli jeho posledné varovanie, ich nadšenie dosiahlo vrcholu: ,,Dedo, kedy už bude ten Trh? My už tam chceme ísť, poďmeee, poďmeeee!“
,,No šak vydržte ešte chvíľu, už čoskoro, už čoskoro...“